HISTÓRIA ŠKOLY


O začiatkoch výchovy a vzdelávania učňovskej mládeže na našej škole sa dozvedáme najmä z archívnych materiálov mesta a školy, výročných správ, zápisníc z porád učiteľského zboru či katalógov.

Hospodárske a spoločenské potreby mesta i  regiónu v podmienkach novovzniknutej Československej republiky prirodzeným spôsobom vygenerovali potrebu školy pre prax. Školy, ktorá by poskytovala všeobecnú, no najmä teoretickú odbornú prípravu pre výkon odbornej profesie. Preto už v roku 1920 v našom meste vznikla obecná učňovská škola, ktorá aktuálne poskytovala potrebné vzdelanie učňom, orientujúcim sa na robotnícke povolania a život v živnostenskom stave.

Prvým správcom, riaditeľom školy, bol Ján Štefanovič, ktorý spolu s kolektívom piatich učiteľov, vtedy učbárov, pripravovali na prácu a život 117 učňov. Učebné odbory zodpovedali potrebám mesta a považského regiónu. Najväčší záujem bol o klasické profesie zámočník, brusič, kachliar, kováč, stolár, košikár, mäsiar, krajčír, čalúnnik, rukavičkár, remenár, holič, obchodník, modistka, ale aj dnes už zabudnuté remeslá, akými boli odbory štrangár, sitár, železník, sedlár či kolár. Škola v priebehu svojej vlastnej dlhej histórie veľakrát zmenila pôsobisko.

th_zabiaV rokoch 1921 ‒ 1942 bolo jej sídlo na tzv. Plesovci, v rokoch 1942 ‒ 1960 pôsobila v budove niekdajšieho domova mládeže na Žabej ulici a Weisseho ulici. V roku 1960 sa presťahovala do budovy bývalého kláštora a od roku 1974 prebýva v súčasných priestoroch na Weisseho ulici a ulici Piešťanskej.

V  kontexte so spoločenskými, politickými i hospodárskymi, viac či menej turbulentnými zmenami, dochádzalo k zmenám aj vo fungovaní, charaktere a personálnom obsadení školy. Prvého správcu školy vystriedal vo funkcii riaditeľa Ján Úlehla. V rokoch 1935 ‒ 1939 na čele, vtedy už zo zákona odbornej školy, stál Karel Žáček, ktorého po jeho odchode z funkcie i vojnového Slovenského štátu nahradil na jeden školský rok Ján Pánik. Od roku 1940 funkciu riaditeľa zastával Ján Činčura. Ten za školu zodpovedal do školského roku 1949 ‒ 50. Do roku 1959 sa v riadiacej funkcii ešte vystriedali Ing. Andrej Bocko, Anton Vitovský, Jozef Čecho, Ján Remiáš a Ján Krúpa. V roku 1959 bol do funkcie riaditeľa menovaný Ing. Jozef Čačík a v tejto funkcii zotrval do roku 1974. Po ňom sa stáva riaditeľkou školy Mgr. Nadežda Ružičková. V roku 1990, po zásadných zmenách v živote a charaktere spoločnosti, bol na krátky čas riaditeľom, už strednej odbornej školy, Ing. Michal Svorada.

th_klastorObjektívne i subjektívne procesy zákonite ovplyvňovali ďalšiu existenciu a profiláciu našej odbornej školy. S rozvojom priemyslu a stále náročnejšími požiadavkami na edukáciu, prípravu klientov na sofistikované odborné a spoločenské činnosti, dochádzalo k štrukturálnym i obsahovým zmenám, vrátane zmien názvu školy. Pribúdali nové učebné odbory, napr. mechanik ‒ opravár CMV, elektromechanik, strojný zámočník, obrábač kovov, ale i štvorročný študijný odbor mechanik elektronik. Od roku 1979 v škole inštitucionálne fungovala stredná škola pre pracujúcich, v ktorej absolventi popri zamestnaní získali odbornú kvalifikáciu pre výkon svojho povolania, výučný list a vykonaním maturitnej skúšky úplné stredné odborné vzdelanie. Škola až do roku 1984 zabezpečovala iba teoretickú prípravu žiakov, odborný výcvik sa realizoval v podnikoch, kde boli vytvorené strediská praktického vyučovania. Dlhoročnú, veľmi pozitívnu spoluprácu, sme mali s výskumným ústavom VÚMA, štátnymi podnikmi Vzduchotechnika, Strojstav, OPMP, Zdroj, JEDNOTA, ČSAD a ďalšími.

Náročné deväťdesiate roky minulého storočia priniesli našej škole nové výzvy. Rozhodnutie kam a akým spôsobom sa bude škola ďalej profilovať, bolo už v plnej kompetencii nového riaditeľa Ing. Jána Hargaša, PhD., ktorý školu manažuje doteraz. Pod jeho vedením sa v roku 1996 podarilo úspešne zrealizovať spojenie dvoch novomestských stredných odborných škôl, nášho vtedajšieho SOU ‒ elektrotechnického s SOU ‒ strojárskym. Novovzniknuté SOU strojársko-technologické sa stalo najväčšou strednou školou v regióne.

th_weissehoV nasledujúcom období sa škola aktuálne špecializovala, rozšírilo sa spektrum odborov a profesií. Okrem stabilných strojárskych a elektrotechnických odborov, ku ktorým pribudol odbor mechanik nastavovač, sa škola začala intenzívnejšie orientovať na poskytovanie kompetencií a vzdelania v oblasti služieb. Študijné štvorročné odbory obchodný pracovník, čašník, servírka, kozmetik, otvorili našim klientom nové možnosti v oblasti vlastného osobnostného rastu, ako i  profesijného uplatnenia v spoločenskej praxi. Naďalej pretrvával veľký záujem o nadstavbové štúdium s maturitou, ktoré škola zabezpečovala v jeho večernej i dennej forme. 

V školskom roku 1990 ‒ 1991 bola zriadená dievčenská odborná škola so zameraním na obchod a podnikanie. Štvorročné štúdium končilo maturitnou skúškou, jeho absolventky sa uplatnili v podnikateľskej sfére, konkrétne v oblasti obchodu a služieb.

Meniace sa spoločensko-ekonomické ukazovatele, nové požiadavky trhu práce i samotné zmeny v školstve a školskej politike si vyžiadali v školskom roku 2001 ‒ 2002 nielen zánik DOŠ, ale aj organizačnú zmenu profilu školy. Zlúčením s Obchodnou akadémiou v Novom Meste nad Váhom sa nezmenil len názov školy na Združená stredná škola obchodu a služieb, ale vznikol aj priestor na realizovanie koncepcie úplne nového študijného odboru s maturitou, ktorý korešponduje nielen s potrebami považského regiónu.

Vedenie školy spolu s tímom učiteľov odborných predmetov na našej škole navrhol a vypracoval základné pedagogické dokumenty manažmentu regionálneho cestovného ruchu. Po jeho schválení th_riaditelstvo_skolyMinisterstvom školstva SR sa odbor 6324 6 manažment regionálneho cestovného ruchu stal pre klientov našej školy atraktívnym a vyhľadávaným študijným odborom. Dnes sa učí na niekoľkých desiatkach stredných školách po celom Slovensku.

Pripravuje klientov na kvalifikovaný výkon manažérskych a ekonomicko-technologických činností strednej úrovne, primárne v oblasti cestovného ruchu u nás i v zahraničí. Od 1. septembra 2008 sa všetky stredné, odborne zamerané školy, teda aj naša, premenovali na SOŠ.

Žijeme v dobe, kedy zmena je jedinou platnou konštantou. Trh práce a kvalifikovaná pracovná sila v regióne sú určujúce faktory pri optimalizácii škôl i finančných prostriedkov, ktoré má samospráva k dispozícii. Z tohto pohľadu  jasne a zrozumiteľne vyznieva rozhodnutie Trenčianskeho VÚC spojiť k 1. septembru školského roka 2014 – 2015 dve novomestské stredné školy do jedného inštitucionalizovaného subjektu. Súčasťou života našej školy sa tak stali pedagógovia, žiaci a študenti z bývalej SOŠ na Jánošíkovej ulici v Novom Meste nad Váhom. V súčinnosti s tým sa zmenil aj názov školy na Stredná odborná škola obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom.

Poslaním školy, ktorá sa týmto stala jednou z najväčších škôl v regióne, je i naďalej poskytovať, v súlade s požiadavkami doby a klientov, odbornú prípravu v trojročných učebných odboroch a štvorročných študijných odboroch pre profesie z  oblasti obchodu a služieb.


Slovo na záver


Počas svojej doterajšej, bezmála storočnej existencie, škola pripravila osobnostne i odborne okolo tridsaťtisíc absolventov. Potvrdzuje sa, že remeslo bude spoločnosťou vyhľadávané vždy. Získanie maturity zvyšuje šancu na prácu a dobrý zárobok. Pre študenta či žiaka je stredná odborná škola dobrou platformou na ďalšie pomaturitné vzdelávanie, rekvalifikácie, špecificky zamerané kurzy s certifikáciou, vysokoškolské štúdium, a to i v zahraničí. Väčšina našich absolventov vie výzvy i príležitosti flexibilne využiť. Svoj nespochybniteľný podiel na ich úspechoch má základná filozofia našej školy, vychádzajúca z konštruktívneho prepojenia teórie s praxou, modernizácie vo všetkých smeroch a ambície byť školou tretieho tisícročia so všetkým, čo k tomu patrí.