Ekológia a environmentalistika patria do modernej školy
Ochrana prírody a krajiny je na našom civilizačnom stupni vývinu už nielen otázkou dobrovoľnosti, výberu a bežného záujmu jednotlivcov či menších kolektívov, ale otázkou prežitia a budúcnosti nás všetkých. Takto existenciálne chápaná environmentalistika nás zaväzuje zaujímať sa o životné prostredie, informovať sa, konzultovať, propagovať a chrániť ho, presadzovať a reálne aplikovať zásady trvalo udržateľného rozvoja aj vo výchovno-vzdelávacom procese v dnešnej modernej škole.
V podmienkach našej školy pestujeme v mladých ľuďoch rešpekt a úctu k prírode, ktorú prezentujeme ako živý ekosystém, nesmierne citlivý na nešetrné až bezohľadné zásahy zo strany nás ľudí. Učíme ich prostredníctvom argumentov a konkrétnych faktov i osobnou skúsenosťou, že sme súčasťou prírody, aj keď žijeme v spoločnosti. Príroda bola, je a bude pre nás partnerom a nezastupiteľnou entitou.
Mimoriadnu pozornosť tejto problematike venujú vyučujúci v učebnom odbore stolár. Stolári pracujú s drevom zo živých stromov a tie sú súčasťou prírody, ktorá u nás patrí medzi tie najväčšie bohatstvá. Aj z tohto pohľadu pristupuje majster odborného výcviku Bc. Rudolf Pečenkár a učiteľ odborných stolárskych predmetov Ing. Martin Hibký, PhD. k výchove a vzdelávaniu svojich zverencov. Títo sa na vyučovaní venujú konkrétnym environmentálnym témam, napríklad ochrane stromov a lesov, ohrozeným biotopom, správnemu používaniu nebezpečných látok a ich prípadnému odstraňovaniu, či všeobecným zásadám platným pri ochrane prírody. Na praktickom vyučovaní si aj formou projektov sami vyhľadávajú, triedia a osvojujú relevantné vedomosti a poznatky o ekosystémoch ako spoločenstve všetkých živých organizmov a neživých prírodnín (vzduch, voda a pod.), ktoré sú ucelenou časťou prírody, a ktoré sú vo vzájomných vzťahoch. Ale nielen vedomosti a zručnosti patria k profesii stolára. Patrí sem aj vedomie zodpovednosti a pocit spolupatričnosti s prírodou, ako aj snaha, aby táto špecifická profesia bola pre nich v budúcnosti nielen „obyčajnou“ prácou, ale prinajmenšom koníčkom.
